Výprava do Zakliateho Lesa ● Kniha
Vraví sa, že každá báchorka má svoje historické pozadie. Doktor Barton sa podujíma preskúmať fámy o začarovanom lese. Výsledok presahuje jeho najbujnejšiu predstavivosť…
Pri riešení predošlých tajomných prípadov bol doktor Barton ten, kto za každých okolností zachovával pokoj Angličana. Ale zrazu je všetko inak! Fajka pohodená len tak na koberci, samohybný fotel prevrátený, babička Estela bledá od strachu. Čo sa to len v byte č∙ 43 na Hmlistej 5 mohlo asi odohrať? Veď ešte včera večer doktor prijal s humorom, keď mu dieselové rýpadlo pri cestných prácach preťalo akýsi tajný kábel. Dnes sú však dvere na jeho pracovni zamknuté a potrvá ešte neuveriteľné dlhé tri dni, kým sa konečne otvoria. Z doktora vyhŕkne len jediné slovo a pri pohľade na predmet v jeho rukách babička Estela zamdlie. Piatakovi Brunovi bude okamžite jasné, čo istotne vytušil aj pozorný čitateľ: že dobrodružstvo tohto druhu naši hrdinovia za doterajšie tri roky ešte nezažili. Les plný prapodivných záhad už čaká…
Vo svojom živle budú priaznivci detektívnych zápletiek, romantických dobrodružstiev, osudových drám, i idylického retro štýlu!
DOMOVSKÁ STRÁNKA KNIHY
https://www.sk.okram.fr/books/nb9-8207-cursed-forest
KAPITOLA 1
Tajný kábel
Predsa sa nakoniec ukázalo, že letnú reťaz udalostí spustil istý preseknutý kábel. Tento príbeh sa teda vlastne začal už v piatok 16• júla večer, keď ešte nikto netušil, že sa chystá niečo podivné. Niežeby nebolo podivné, že všetci normálni ľudia mali na strechách televízne antény, zatiaľ čo k jednému doktorovi viedol do bytu ešte aj akýsi zakopaný televízny drôt. Nelegálny koaxiál schovaný vo falošnom vodovodnom potrubí ohromne zaujal i piataka Bruna Boleka — napriek jeho viacročným skúsenostiam vytrvalého pátrača, popri ktorých ho už podobné zistenia nedokázali nijako výraznejšie šokovať. Najmä nie po predchádzajúcich troch rokoch návštev v domácnosti, kde po obývačke jazdil motorizovaný fotel, a kam sa domáci pán vracal zašpinený od blata z podzemných tunelov.
Iba pár detí a neveľa dospelých vedelo o utajovaných dobrodružstvách nenápadného občana menom Sinister Barton. Tento dôstojne pôsobiaci logopéd z neďalekého ošarpaného zdravotného strediska mal totiž aj úplne iné záujmy než len plnenie štvrťročných záväzkov striebornej brigády socialistickej práce, ktorej bol dlhoročným vedúcim.
— Sinisterko, rýpu! Oni ti tam rýpu! — zhrozene zvolala babička Estela. Jej nezvyčajný výkrik si Bruno dobre zapamätal, lebo také boli úplne prvé slová začínajúceho dobrodružstva.
— Nech si čviriky dajú. — odvetil pokojne doktor Barton zo svojho pohodlného fotela. Pred malou chvíľou sa vrátil spopred domu, kde do vyprahnutej pôdy vysial vrecúško trávneho semena. Zvyšok naschvál vysypal len tak na povrch. Bol spokojný, že sa jeho predpoveď splnila a vtákom z okolia netrvalo dlho objaviť nečakanú hostinu.
— Horkýže vtáčence! Robotná čata! Navrátili sa!
— Hm… Asi som sa s tou trávou predsalen nakoniec unáhlil. Štvrtá vykopávka za necelé dva týždne, hm, hm… Ak dobre rátam. Alebo piata? Technické služby zrejme potrebujú do konca mesiaca prekročiť plán. S nadchádzajúcim víkendom dosiahnu navýšenie prinajmenšom, hm, o takých, o takých… Stodesať percent? Možno stojedenásť? — zafilozofoval doktor a škrtol zápalkou. Vzniknutý kúdol dymu si mávnutím ruky prihnal k nosu a s pôžitkom vdýchol. Potom sa už mlčky venoval pripaľovaniu fajky.
— Exkavátor kotrógép! — nástojčivo súrila babička Estela.
— Bager, Estela, bager. Dnes tomu vravia bager. — vysvetlil doktor s vľúdnou jemnosťou a zamračil sa.
Brunovi sa v mysli vybavil žeriav, ktorým pred necelou polhodinou nakladali zahrdzavený žltý bager na oceľový ťahač. Pri odjazde z Hmlistej ulice jeho vyčnievajúca lyžica zavadila o dve pouličné lampy, ktoré teraz stoja povážlivo naklonené smerom na juh. Zatáčanie k hlavnej ceste tiež nebolo jednoduché. Svedčí o tom dopravná značka v kvetinovom záhone, chýbajúca omietka v spojovacom podchode, a pohasnutý semafor na rohu.
Mračí sa doktor Barton preto, že zohyzdili jeho milovanú historickú ulicu? Hmmm, nehybná tvár dymiaceho záhadológa poskytovala výbornú príležitosť na praktické precvičenie dedukčných schopností! Podľa doktorových rád, Bruno sa najprv pokúsi vytvoriť zoznam všetkých možných príčin zvrašteného obočia. Vstupná analýza je vraj najdôležitejší krok, pretože drobné opomenutie na začiatku znamená veľkú dieru v ďalšom myslení. Medzikrokom číslo dva bude zoradiť schopné teórie podľa dôležitosti a pravdepodobnosti. Jedenásťročnému pátračovi sa v mysli samovoľne vynárali úvodné odhady eventuálnych dôvodov logopédovej nevôle:
1. Doktor je namrzený, lebo babičkina zmienka o bagri mu zase pripomenula doničenú ulicu.
2. Na foteli ostal zabudnutý pripináčik.
3. Záhadológa žerie, že nesprávne predpovedal dianie pod svojimi vlastnými oknami. Utrpela tým vážnosť jeho učenia, že konanie štátnych zriadencov je možné vopred odhadnúť. Vraj keď vylúčime všetky múdre, logické alebo prospešné počiny, potom uskutočnenie niektorej zo zostávajúcich možností je zákonite už iba otázkou krátkeho času. Niekde musel urobiť dedukčnú chybu a špeciálne semená od priateľa z Mendelovho spolku vymíňal úplne nadarmo, pretože namiesto obnoveného trávnika skončia vo vykopávkových hromadách.
4. Hostiteľ sa snaží nejakým tým svojím vedeckým postupom vypočítať, či pri ťahaní bagra nazad sa vykrivené lampy mohli po protinárazoch prečnievajúcej lyžice narovnať do pôvodnej polohy. Alebo naopak, možno odhaduje ďalšie mysliteľné druhy škôd. Mozog za dymovou clonou asi práve prepočítava percentuálnu pravdepodobnosť, že pri nemotornom návrate ťažkej techniky boli v smere jazdy dokrivené ešte aj lampy na náprotivnej strane cesty.
5. Fajkový dym dnes večer nedosahuje doktorom požadovanú hustotu, alebo kúdol zo škrtnutia zápalky bol málo výdatný. Proste, niečo týkajúce sa fajčenia nemuselo byť plne uspokojivé. Ako Bruno doktora poznal, podobné strasti bývali starostlivo skrývanými ale v skutočnosti vážnymi nedostatkami dňa.
6. Alebo zadumaného predstaviteľa strednej generácie ťaží staromódna slovná zásoba babičky Estely, vzbudzujúca už dlhší čas nežiaducu pozornosť určitých snaživcov z okolia. Z priazne samozvaných všetečníkov môžu vznikať len nechcené problémy. Vybavila sa mu asi babičkina neradostná tvár, keď si spolu budú musieť dvakrát denne opakovať súčasné názvoslovie cestných strojov.
7. Možno si doktor zároveň predstavil aj ďalšiu inšpekciu normalizačnej ľudovosociálnej komisie, ak si babička naďalej nebude dávať pozor na svoje netypické vyjadrovanie. Hoci, nápravné opatrenia by snáď nemuseli byť až natoľko zlé, aby sa logopéd už teraz musel hrozivo mračiť. Veď keď minule babička na ulici splodila výraz “červený ďábel” práve vo chvíli, keď z auta vystupoval námestník okresného výboru komunistickej strany, situáciu sa podarilo celkom jednoducho zachrániť výhovorkou na jej vek. Na druhej strane, opakovaný záujem príslušníkov komisie by sa už asi nemusel prepiecť tak ľahko, ako keď bola seniorka Estela nútená súhlasiť s užívaním liekov na lepšie prekrvenie mozgu. Ocko doma vravel, že po návšteve komisie ešte nikto neostal na slobode dlhšie ako dva týždne, a že babička môže hovoriť o zázraku. Áno, to bude ono. Takáto nejaká predstava by tiež mohla byť dostatočne vážnym dôvodom doktorovho chvíľkového zachmúrenia…
Bruno začínal byť sám zo seba uveličený. Koľko alternatív dokázal za jednu krátku chvíľu vymyslieť! Už sa tešil na uznanie, ktoré si vyslúži od tajuplného muža vo foteli oproti. Ostrieľaný riešiteľ najspletitejších záhad možno pripojí aj novú zaujímavú poučku alebo raritný príklad zo sveta logických úvah.
Či však Brunove hypotetické scenáre odzrkadľovali skutočné myslenie zmrašteného doktora Bartona, alebo skôr piatackú obrazotvornosť pomiešanú s útržkami vypočutých rozhovorov rodičov, to sa už asi nikdy nedozvieme. Príčinou vyrušenia bola babička Estela pobiehajúca medzi uličnými oknami a doktorovým fotelom, ktorá sa uprostred dedukčných myšlienok vrátila s chvatom do obývačky. Tentoraz bola naliehavosť v jej hlase alarmujúca:
— Nemecký kábel!
Hostiteľkine urgentné slová nedávali Brunovi žiaden zmysel. Na doktora Bartona však zjavne zaúčinkovali. V zlomku sekundy bol na nohách a hnal sa ku kuchynskému oknu. Čo sa dialo potom, to Bruno úplne pochopil až s odstupom času. Vtedy večer živo vnímal hlavne ako babička Estela na povel doktora Bartona vybehla na ulicu bedákať, že vraj prestala tiecť voda. Starenke v papučiach nikto nevenoval veľkú pozornosť a robotníci ju odstrkovali nabok.
Prevesený cez kamenné zábradlie staromódneho balkóna, Bruno so zatajeným dychom sledoval čeľuste zlyhávajúceho motorového rýpadla. Oceľové zubiská obiehali na pásovom pohone a s čoraz väčšími ťažkosťami sa zarývali do chodníka. Stroj odstavili, až keď sa zaiskrilo a ozval sa škrípavý kovový zvuk.
Pod prachovým mračnom sa k robotníkom blížil doktor Barton v tmavých okuliaroch, s hranatým kufríkom v ruke, na klope saka mu žiarila medaila. Musel predtým nachytro obehnúť dom, pretože prišiel z opačnej strany jamy ako stála babička. Dobre sa Brunovi zazdalo? Áno, uši ho neklamali: Asi každé piate slovo používal doktor ruské a na kopáčov rozprával s nápadným východným prízvukom. Keď k diskusnému hlúčiku podišiel aj rozčúlený predák, logopéd stíšil hlas a na diaľku sa už nedalo vyrozumieť skoro nič. Podstatné však bolo, že už po chvíli vedúci robotníkov salutoval pred doktorom Bartonom skoro ako vojak. Potom spolu na chladnúcom kompresore rozkladali obrovské mapy a majster sa chytal za hlavu.
Prašťavý rachot prinútil všetky hlavy, aby sa vyplašene obrátili k uličnému vjazdu. Konáre robustného starého gaštanovníka sa zachytili o kĺbové piesty, a polovica koruny sa vlečnou silou privážaného stroja odštiepila a zrútila na kraj cesty. Kým sa prichádzajúci ťahač s naloženým bagrom podarilo pokrikmi a mávaním rúk definitívne zastaviť, jeho pričinením skončilo na ceste ešte aj telefónne vedenie i s jedným z drevených stožiarov.
Po hromadnej diskusii zemných pracovníkov s motorizovanými čatami sa pod vedením doktora Bartona zúčastnení navzájom predbiehali v ukazovaní veľkými oblúkmi kamsi za ďaleký južný horizont. Náves aj s nevyloženým mechanizmom začal po dvadsiatich minútach nemotorne cúvať nazad.
Vodič ťahača tentoraz preukázal obdivuhodnú obratnosť a vyhol sa všetkým zostávajúcim funkčným svietidlám, stĺpom i dopravným značkám. Šikovné kľučkovanie však pod váhou ťažkotonážnej súpravy nevydržal jeden z kanálových poklopov. Po dunivom preborení liatinovej platne a náhlom poklese nápravy bol šofér podrobený neľahkej skúške zo zachovania smeru jazdy a udržania rovnováhy poskočeného nákladu. Nečakaný test osudu sa mu podarilo celkom dobre zvládnuť, ale obyvatelia Hmlistej ulice sa odteraz budú musieť zaobísť bez telefónnej búdky*. ( *na uliciach kedysi bývali prístrešky s verejnými telefónnymi automatmi, do ktorých sa vhadzovali mince / pozn∙ prekl∙)
Zatiaľ čo sa aj zostatok rozkopávkovej skupiny poberal na lenivý odchod, doktor Barton vbehol do bytu a hnal sa k telefónu. Predbehla ho ale babička Estela, ktorá si ráznym gestom vydobyla slúchadlo pre seba a zavolala Brunovým rodičom. Rozrušeným hlasom vysvetlila, že zo súkromnej prázdninovej lekcie angličtiny dnes nič nebude. Hodina sa súrne prekladá, na…, na zaj-tra (doktor Barton na babičkin spýtavý pohľad súhlasne prikývol), áno na zajtra, a pre chlapca že si treba teraz hneď prísť.
Zvedavý Bruno chcel veľmi počúvať, čo potom doktor Barton nachytro dohadoval s pánom Alivierim, lenže babička ho okamžite hnala umývať si ruky a poukladať naspäť nepoužité učebné pomôcky v knižnici. Začul ešte doktorov smiech, že kopať sa malo pri Skalistej ulici na opačnom konci mesta. Nie, pritakával doktor, ani on veru nerozumie, ako je taký omyl možný. Áno, áno, presne tak, mnohé krajiny neutrpia podobné škody vo vojne, ako si tento štát sám spôsobuje v mieri. Výborne, dnes večer teda…
— Pekelnícke reči neni sú pre uši mladého pánka. — oznámila babička a ďalšiemu načúvaniu bol nadobro koniec.
Keď Bruno s mamkou odchádzali, šedasté cisternové vozidlo pána Alivera Alivieriho už bolo pristavené pri opustenej nedokončenej jame. Horná polovica tela doktora Bartona v modrej kombinéze, robotníckej baretke a s falošnými fúziskami trčala akoby priamo z chodníka. Výkopové miesto tí dvaja zručne ohradzovali hrubou plachtou, a keď pred ňou rozžali oslepujúcu žiarovku, viac nebolo za provizórnou zátarasou vidno vôbec nič.
Starostlivo volené korenisté kliatby doktorovho zvláštneho priateľa dotvárali vierohodnú atmosféru. Do nej sa plazivo ale nezadržateľne začal primiešavať aj fekálny smrad výberovej kvality, šíriaci sa od kašovitého materiálu strategicky rozdávkovaného po okolí z hrubočiznej vrúbkovanej hadice napojenej na končistý zadok cisterny. K výronom mazľavej substancie došlo, pochopiteľne, úplne náhodou — počas spojovania ohybných dielcov, montáže koncovej hlavice, a zdĺhavého presúvania hadicového ústia k okraju výkopu. Nebolo treba nič vysvetľovať, zvolenú taktiku Bruno rýchlo pochopil aj sám: Cielená zmena ovzdušia účinne odradí každého všetečného dôchodcu od prípadného nazízania. Ale čo je omnoho dôležitejšie, v úctivej vzdialenosti od neviditeľnej čuchovej clony sa bude statočne držať aj vševediaci a každému radiaci súdruh Remenzén — ak by jeho cesta z niektorého pohostinského zariadenia v okolí viedla nejakou nešťastnou náhodou práve tadeto.
Keď už Bruno dokáže pochopiť skryté ťahy dospelých, prečo ho stále berú ako malé decko? Po všetkých úspechoch pri pátraniach, ktoré by sa bez neho neboli pohli dopredu? Aj teraz by si možno všimol niečo, čo pozornosti uponáhľaných plnoletých unikne. Tak rád by bol ostal v blízkosti tej ožiarenej plachty… Tak rád by bol zistil, čo sa skrýva za pojmom ‘nemecký kábel’ a prečo je okolo neho toľko tajnostkárskeho zhonu.
Utešoval sa myšlienkou, že doktor Barton mu raz všetko vysvetlí. Síce bude potrebné vyčkať až ‘keď príde správny čas’, ale Bruno sa už mnohokrát presvedčil, že doktor má zvyčajne pre svoje rozhodnutia viac ako dobré dôvody. To síce bola pomerne slabá útecha pri kráčaní opačným smerom, preč od zaujímavého miesta, ale aj neistá nádej je lepšia ako nič. Jedno sa však muselo uznať: Kto by bol povedal, že za cestárskou žiarovkou rozpíjajúcou sa v hustnúcom opare prebiehajú práce nie vodárske alebo plynárske, ale elektronické? Kto by bol hádal, že tmavé siluety v silnejúcom zápachu patria dvom doktorom, logopédovi a matematikovi? Veď to samo o sebe bolo určite viac dobrodružné, ako čokoľvek, čo mohli za dnešný deň zažiť prázdninujúce deti z celej školy dohromady.
Bruno už sám seba trochu poznal: Keď si o mrzutej veci povie zopár faktov z takejto lepšej stránky, potom sa mu snáď podarí premôcť zvedavú nedočkavosť — a v noci možno dokáže aj zaspať…
KAPITOLA 2
Tichá domácnosť
Celé sobotné popoludnie sa zdalo nejaké čudné. Bruno už asi piaty raz skúšal…
Pokračovanie príbehu (vrátane možnosti získať celú bezplatnú knihu Juliona Okrama - preprintové PDF obťahy aj s ilustráciami):
www.sk.okram.fr/books/nb9-8207-cursed-forest/zlwlandwMExxxxxxwMedium7x45
(Sériové č.: zaklmed)
